Vítejte na DIYCORE.NET

HLAVNÍ MENU

HLAVNÍ RUBRIKY

UŽITEČNÉ

KOLABORACE

UŽIVATELSKÁ SEKCE

DIYCORE.NET

VYHLEDÁVÁNÍ

TWITTER

RSS

DESKA MĚSÍCE

PÍŠOU JINDE

SAPORT

- - - - - - - - - - - ROZHOVORY - - - - - - - - - - -

... nie som punkáč, nikdy som nebol a ani nebudem...

... nie som punkáč, nikdy som nebol a ani nebudem...

Pavel Hirax Baričák (Hirax Records etc.)

autor: horovic | 12. 02. 2008, 15:39:40 | návštěv: 4981 | reakcí: 2

Zkus se sám představit, co všechno teď děláš, čemu se věnuješ?

Uff, toho bude veľa, ale ty si to chcel. Hrám v troch kapelách a to: Editor (HC-metal-punk), Lunatic Gods (psycho techno death / black metal) a Nothing (emo rock). Vymyslel som si a obstarávam dve hudobné vydavateľstvá, jedno punk-hardcorové (Hirax Records, www.hiraxrecords.sk) a jedno metalové (Hrom Records, www.hromrecords.sk). No a s vydaním môjho románu už aj knižné, takže porodil som aj Hladohlas Publishing. Každý rok v júni organizujem v martinskom amfiteátri festival UNDERGROUND Fest. Tento rok to bude piaty ročník. Zameranie je na punk / hardcore / ska / crust. A počas roka v Martine a v Žiline organizujem do toho rôzne koncerty. Ak vydá niektorá zo spomínaných mojich kapiel album, ťaháme turné po Slovensku. Naposledy to bolo 35 zastávkové tour k albumu Editor „Svet je proti nám“. Teraz pôjdeme menšie turné k novému albumu Lunatic Gods „Ante portas“. No a do toho píšem a uverejňujem na mojom blogu www.baricak.blog.sme.sk rôzne moje úvahy, glosy, básne a kapitoly z môjho debutového románu „Raz aj v pekle vyjde slnko“, ktorý mi vyšiel teraz v zime. Keď sa dá, cestujem. Pred mesiacom som sa vrátil z potuliek po Paname a Kostarike. Okrem iného som desať dní strávil v panamskej džungli Darién u indiánov. Bol to viac než silný zážitek, asi na celý život. Doteraz z tých spomienok čerpám pokoj a kľud. Začal som na mojom blogu uverejňovať cestopis z tohto putovania. Kto má rád nevšedné krajiny, nech skúsi...

Psaní románu byl náhlý popud, nebo dávná touha? Bavilo tě to? Budeš pokračovat?

Ten román musel zo mňa von. Ja keď niečo robím, nedávam si otázky, aký to bude mať ohlas a aké budú na to reakcie. Musím to spraviť, aj keby to drvivá väčšina ľudí neprijala. Vieš, ja si moje vnútorné JA strašne hýčkam. Pýtam sa ho čo chce a ono mi odpovedá. A ja mu to plním. Chcelo písať, vydať román, tak som to realizoval. Odkazujem všetkým – snívajte, pozitívne myslite a všetko sa vám splní. Robte všetko z láskou a budete naplnení. Nepretvarujte sa a nežite život podľa pravidiel iných, ušetríte si čas a trápenia. A písanie? Momentálne ma písanie napĺňa zo všetkého najviac. Dokonca viacej ako hrať na gitaru. Mám rozpísaný druhý román a možno vydám knižne aj ten panamský cestopis. Uvidím, ešte som si nepoložil otázky, hehe.

Raz aj v pekle vyjde slnko – co všechno tě to stálo? Nelituješ? Jaké jsou reakce? Vyšly na Slovensku nějaké recenze? Máš negativní ohlasy?

Nastal boom. Prvých tisíc kusov sa predalo za necelé dva mesiace. Dotlačil som druhú tisícku a som viac než maximálne spokojný. Keď nemáš očakávania, môžeš byť len a len príjemne prekvapený, hehe. V tom románe sa nachádzajú hlavne mladí. Píšu mi maily, že zažili to alebo ono, že sa to je napísané presne tak, aká je teraz doba, kruto realisticky. Čoraz viacej sa vo mne zbiera pocit, že táto spoločnosť okopírovala šablóny z Ameriky či zo západnej Európy, teda že na piedestál hodnotového rebríčka dala kariéru, peniaze, postavenie či fyzickú krásu. A mladí sú stratení. Prichádzajú do tvrdej reality vzťahových katastróf, finančných dostihov a pomýlených spoločenských hodnôt. Nikto ich pred týmto nevaruje - nevyučuje sa žiadna psychológia, psychohygiéna, zdravé stravovanie či potreba pohybu. Všetci mladí kvasia doma za kompíkmi, masturbujú pred pornostránkami, hrajú bezduché počítačové hry, prípadne sa vrhajú na alkohol a drogy. A do toho tlak školy, rodičov, cirkví, rozchody s partnermi, no proste děs, beznádej, apatia, nezáujem... Áno, boli aj kritiky na môj román. Hlavne proti vulgarizmom, sexizmu, drogám... Tí ľudia ako keby zatvárali oči pred tým, čo sa tu vôkol nás nachádza. Rodičia o tom nič nevedia, alebo lepšie povedané nechcú vedieť. Klamú sa blbosťami: "Naša malá Petra a sex? Veď má len päťtnásť. Kdeže, žiadne strachy!" A drb ho, za mesiac príde s plačom domov, že je tehotná... A takto je to aj s drogami. Všetko to zlé je tu, preto o tom píšem. A keď mi prídu maily od ľudí, že za posledného pol roka nevideli žiadne svetlo, chceli spáchať sebevraždu, ale tá kniha im dala energiu a ukázala cestu, som šťastný. Nepísal som tie riadky pre kňazov, puritánov, malomeštiakov, ale pre "stratených". A oni si ju našli...

Jak přijímáš kritiku?

Pozitívne, hehe. Veď bez nej by sa človek neposunul nikdy ďalej. Ludia, teraz dobre čítajte: Ďakujte každému človeku, čo vám povie bolestivú pravdu do očí. Je to váš najväčší priateľ, aj keď ho v tej chvíli nenávidíte. Stretli ste ich preto, aby ste vďaka ním rástli. Nezatracujte ich, ďakujte im a prijímajte všetko "zlé" (nerád toto slovíčko používam, lebo neexistuje žiadne zlo, či dobro) na váš ďalší duševný vývoj!

Nakolik je román autobiografický? Tady tě lidi tolik neznají, ale věřím že u vás mají lidi tendenci zkoumat, co je podle „skutečnosti“.

Tretinu som prežil osobne, tretinu mám z rozprávania môjho okolia (ja som ti taká bútľavá vŕba, počúvam náreky ranených a pokúšam sa ich liečiť) a tretina je dielo mojej šialenej fantázie, hehe.

Když jsi román dopsal, dal jsi ho někomu k posouzení? Zasahoval jsi do něho na něčí popud, nebo takovou práci neuznáváš?

Dal som to prečítať asi desiatim mojim kamarátom. Všetci to vyniesli do nebies. Hneď som vedel, že to nie sú praví priatelia, hehe. Ale áno, nejaké veci som pomenil, ale moc toho nebolo. Dokonca to neprešlo ani redaktorskou úpravou, iba to redigovala jedna silne veriaca pani a ja jej za to moc ďakujem. A doteraz sa čudujem, že to prežila, hehe.

Kniha je téměř obludná svou fantasmagoričností. I když to nechci a priori spojovat, přeci se zeptám – jaký je tvůj vztah k drogám?

Pozitívny, hehe. Ale nie, teraz bez srandy. Kde tu si zafajčím trávu. Mám už tridsaťšesť rokov, narodil som sa s pevnou vôľou ako oštep indiána, proste mám už dobre otestované, či chcem alebo nie. Napríklad keď ma na druhý deň čaká dôležitý deň na rozmýšľanie, radšej sa prikloním k tráve ako k alkoholu. Alkohol je veľké svinstvo. Civilizovaná droga, ktoré vlády štátov prijímajú len kvôli obrovským peniazom tečúcim do štátnych kás. A pritom dobre vedia, aká je to brzda spoločnosti. S tvrdými drogami som nikdy nekoketoval a ani nikdy nebudem. Toto zloží aj vola, netúžim sa s tým konfrontovať, nechcem sa toho chytať a howg! Ale teraz sa ti nachádzam v nejakom očistnom období. Skoro vôbec už nehulím a ani nepijem a zistil som, že sa smejem dvakrát tak, ako s týmito barličkami. Som na 80% vegetarián a ľudia ma zasa začali považovať za blázna a jebnutého. To sú vynikajúce znamenie - vtedy viem, že som na dobrej ceste, hehe.

Tvůj vztah ke společnosti je v románu dostatečně čitelný. Myslíš, že je šance na záchranu? Nějaká dobrá cesta, kterou by se mohla společnost ubírat? Nebo zůstane je opozice jednotlivců a stádní konzum?

Všetko je tak, ako má byť. Ale keď sa pýtaš, odpoviem ti: Šanca na záchranu je pre všetkých, ktorí o to prejavia záujem. Vždy. Stačí mať otvorené oči, rozmýšľať a konať. Ak dovolíš, nakopírujem tu výňatok z môjho druhého pripravovaného románu. V tej stati sa nachádza odpoveď, na čo sa ma pýtaš. A jedná sa o panenskú premiéru, pretože vety z tohto románu ešte nikto nečítal. Nech sa páči: ukázka tady

Máš nějaké literární inspirace? Znáš třeba Hrabošovy věci? (Zpěvák české HC kapely Našrot.)

Milujem Kurta Voneguta. Jeho humor ma vždy dostane. Prikráda sa potichu a vždy potom vo mne exploduje závratnou silou. Našrot mám rád. Kto by nepoznal staré šlágre ako "jedli, pili, hodovali, hehe". Ale mne sa prihovárajú aj nové, napáchnuté etnickými prvkami. Hrabošové písomné výtvory som nečítal. Héééj, Hraboš, počuješ ma? Pošli mi tvoje výtvory, ja ti zabalím moje. Stačí mi adresa. Chlape hýb sa, čo si myslíš, do kedy tu budem?

Napadlo tě „obcházet“ vydavatele, nebo jsi od začátku věděl, že si knihu vydáš sám?

Poslal som len dva rukopisy. Prišla mi len jedna odpoveď (aj to ma prekvapilo, :-) ) a smejem sa na nej doteraz: "Vážený pán autor, vaša forma predbieha obsah." Uff, a hneď som vedel, že pán dotyčný to len tak letno preletel, ale nečítal to. Na druhej strane ho chápem, nemôže čítať všetko. A paradoxne potom, ako román začal žať komerčné výsledky, ozvalo sa mi jedno z najväčších slovenských knižných vydavateľstiev a ponúklo mi odkúpenie práv. Zdvorilo som im poďakoval. V undegrounde som vyrástol a v ňom by som si želal v tichosti aj umrieť. Vydal som si román sám a na kolene, tak ako to robím už po roky. Prebral som zaň plnú zodpovednosť, hehe.

Překvapilo mě, že román není ani částečně o muzice. Nechystáš se napsat „ze života rockerského“?

Nie, nechcem sa špecifikovať na nejaký výsek ľudí. Zaujímajú ma celospoločenské problémy, vzťahy, ľudská beznádej, bezradnosť. Svetové podvedomie sa rozhodlo, že sa chce zrkadliť vo vyššom leveli. Postupom rokov to pôjde do čoraz väčších otáčiek. Všetci ľudia, ktorí sa nezmieria s vecami takými aké sú, budú dostávať choroby a umierať. Preto sa budem opakovať: Naučte sa prijímať všetky veci také, ako k vám idú, netrápte sa s malými ako aj s veľkými starosťami. Aj tak musíte kráčať a žiť ďalej, nič vám plač, slzy, nadávky, oplácanie či ohováranie nepomôže a nedá, iba zoberie. Všetko, čo negatívne konáte, sa vám vráti. Vždy každého, koho v mojom živote stretnem a koná "vedomé zlo" jemne varujem. Rozhodnutie a následný život je potom už len na ňom. A keď sa vám niečo nedarí? Zoberte si príklad od vtákov. Krvopotne zliepajú svoje hniezdo počas dlhých dní. A keď im ho silný vietor sfúkne, začnú bez reptania stavať nové. Neuveríte, ale spievajú si popritom! A čo mi "inteligentní a povýšeneckí" ľudia? Búchame schúlení pästičkami do piesku...

Jak vypadá slovenská hudební scéna? Zkus popsat punk-HC, jak ji vnímáš ty.

V prvom rade chcem povedať, že nie som punkáč, nikdy som nebol a ani nebudem, takže mi nepripadá správne niečo hodnotiť. Mňa zaujíma človek a nie to, čo má na hlave. Znie to fádne, ale ja sa podľa toho skutočne správam. Skôr naopak, som trošku sklamaný z pokrytectva, ktoré v tejto scéne je. Plné hrdlá záchrany prírody a po mojom fesťáku to vyzerá, ako keby tam havarovalo dopravné lietadlo s civilizačným odpadom. Plné ústa rešpektovania ľudí podľa ich výzoru a potom letiace kamene do človeka s mikinou Lonsdale bez toho, aby sa presvedčili, čo je skutočne zač. Tisícky hesiel o rešpektovaní a podpore scéne a potom húfne napaľovania a skákanie cez ploty na "koncert zadara". Ja viem, že budem za tieto slová opäť preklínaný, ale tí niektorí ľudia to snáď pochopia.

Vaše Reakce

Výpis pěti nejnovějších reakcí. Celkem reakcí k tomuto článku: 2
kavron
24. 02. 2008, 14:34:18
Dobrý rozhovor, odpovede majú hlavu a pätu.

bugata
13. 02. 2008, 09:24:32
diky za vyborny rozhovor!!! zdravim Pavla, ma muj obdiv :)

SPOKOJÍZDA

spojizda obrázek

SLOUPEK

tamas

Nadřazenost státu podepřeného západním kapitálem měla do sedmdesátých let za následek hluboké změny. Ty byly umožněny jednak vyhlazením velmi malého kapitalistického sektoru během první poloviny dvacátých let v SSSR a mezi lety 1945 až 1948 na nově získaných územích. A dále – a to především – nově vybudovaným mohutným moderním hospodářstvím. Převládající sociální skutečnost staré východní Evropy – rozsáhlé velkostatky stále vlastněné aristokracií a církví a vedle toho ta nejhorší rolnická bída – zmizela beze stopy. Máme před sebou městské společnosti, kde většina lidí, dřívějších rolníků, později průmyslových dělníků, dnes „jen lidí“, žije na obrovských sídlištích postavených všude podle stejných plánů, od Šanghaje až po Prahu a Lublaň. A žije tam dosud, jenomže továrny jsou zavřené a lidé jsou většinou nezaměstnaní nebo důchodci. Pachuť porážky je neklamná.

G. M. Tamás

SUPPORT SONGS

TLAČENKA

web: CrosseR | grafika: wewerca | neřešte autorská práva, vždy uvádějte zdroj!
spodni obrazek