Vítejte na DIYCORE.NET

HLAVNÍ MENU

HLAVNÍ RUBRIKY

UŽITEČNÉ

KOLABORACE

UŽIVATELSKÁ SEKCE

DIYCORE.NET

VYHLEDÁVÁNÍ

TWITTER

RSS

DESKA MĚSÍCE

PÍŠOU JINDE

SAPORT

- - - - - - - - RECENZE LITERATURA - - - - - - - -

Pavel „Hirax“ Baričák

Pavel „Hirax“ Baričák

Ukázka z nového románu

autor: horovic | 5. 02. 2008, 12:37:04 | návštěv: 5695 | reakcí: 0

Všetko sa mi zrazu v jednej sekunde premietlo v kinosále mojej hlavy. Ten Sonin decák, blahobytný život jej mami, ale bez dcérky a teraz plná huba Boha.

– Pani, kedy ste sa stala takto silne veriacou? – spýtal som sa nečakajúc na ďalšie zoznamovacie kreácie.

– Ako som sa rozviedla mladý muž. Viera vám dá obrovskú silu, požehnania a oporu. Nemali by ste s ňou pohŕdať. Nikdy nie je neskoro!

– Verte mi, že žiadnou vierou nepohŕdam a ani sa z nijakej nesmejem. Len mi pripadá nelogické vyhlasovať autobusovú zastávku stojacu na pol ceste celej trasy za „konečnú“.

– Zbiera sa vo mne čoraz väčší pocit, že až moc prehnane filozofujete. Zapamätajte si však jednu vec mladý muž: Nikto na svete sa nestal vďaka rozprávaniu Bohom, – pustil sa do mňa s milým úsmevom Peň.

– A vo mne sa nejako podvedome zbiera čoraz väčší pocit, že sa v tejto dobe stávame zajatcami niečoho, čo nie je hmatateľné, nie je to vidno, ale berie nám to život. Píšem o chorej dogme mamonu, ktorú nám tento kapitalistický systém neochvejne bije do hlavy a my strácame spätnú väzbu uvedomiť si to. Pravidlo je jasné: Všetko sa dá kúpiť! A tak sa ometajte, lebo sa vám bude veru zle žiť! Musíme pracovať, pracovať a pracovať, pretože túžime byť bohatými – lebo aj sused je! – a sme prinútený zaplatiť haldy mesačných splátok, pôžičiek, hypoték – proste všetky úvery, ktoré nám systém tak vďačne požičal a my musíme vracať a to aj s ťažkými úrokmi. A potom zisťujeme, že vôbec nežijeme, pretože chodíme domov večer o siedmej hodine, manželky a manželia sa na nás hnevajú, deti sa na nás tešia, ale už musia isť spať, takže jediný božtek na čelo nahradí rozhovor, tú prepotrebnú hru duší a to najvzácnejšie čo máme – ŽIVOT – nám preteká pomedzi prsty. Žijeme čoraz viac konzumne. Nakupujeme ako kobylky veci, ktoré vôbec nepotrebujeme a ktoré vydržia o polovicu menej, ako tie isté vyrobené pred päťdesiatimi rokmi. A to len a len kvôli tomu, aby neutíchla potreba kúpiť si rýchlo nové. Veď niekde v krajine tretieho sveta sa nájde lacná pracovná sila, kde sa to vyrobí za pár halierov. A drvivý zisk z predaja výrobku sa spätne vrazí do mena a loga firmy. Reklamy nám vybíjajú posledný kúsok zdravej súdnosti z hlavy. Všimnite si, ako každá spoločnosť prichádza v určitom časovom slede vždy s o niečo lepším výrobkom. "Nová Jeseň“ – zaručene najlepší odmastňovací prostriedok v tomto čase na svete! Neváhajte – dostanete 20 percent obsahu grátis!“ A pritom na umytie riadu vám stačí obyčajný najlacnejší čistiaci prostriedok a teplá voda. Logá a reklamné slogany nás gumujú z každej strany a my sme iba potácajúce bábky konajúce niečo, čo vlastne nechceme, ale robíme to. A potom idete ulicou a bilboard na vás kričí: Dáme vám krídla! Groteskne smutné. Najprv si to dáme dobrovoľne zobrať a nakoniec dychtivo snoríme, kde by sme to čo najdrahšie kúpili. Sme hlupáci... A potom dostaneme nejakú chorobu, ale už je neskoro. Lekári nám nevedia pomôcť a tak sa snažíme bártrovať zdravie za majetok. Vyhľadávame ľudových liečiteľov, veštice, baby-jagy, numerológov, čarodejov, cestujeme regresnými terapiami, navštevujeme kúzelníkov, ktorý majú v hlavnom predmete živnosti napísané: Navracanie zdravia. Snažíme sa uveriť všemocným šamanov modernej doby, modlíme sa k plejáde veľkodušných Bohov, prosíme, padáme na kolená, roníme z očí vločky nešťastia a znenazdajky sme ochotný všetko odložiť bokom. Už sme zrazu odvážny neworkovať do noci, už sme schopní spoločne a tešiac sa zaspávať s vlastným partnerom a dokonca ho po štyridsiatich rokoch unudeného manželstva z lásky aj objať. Lebo sme na dne. Nič však nezaberá, lebo niekde tie hranice ešte existujú. Našťastie. Zomierame a sumarizujeme, že sme nežili...

– Zver sa Bohu, chlapče. Pripadáš mi zmätený, – potvrdila mi Sonina mama, že počúva iba z ucha do ucha a že svoj mozog odstavila do kôlne hneď vedľa hrdzavého bicykla.

– Zver sa, inak budeš stratený. Prenechaj riešenie svojich problémov odborníkom, inak všetko pokazíš. Je to všade okolo nás. Vyspovedaj sa Bohu, odľahčíš si a nájdeš cestu. Politici za nás rozhodujú. Odborníci riešia naše problémy. Lekári sa starajú o naše zdravie a štát o právo a poriadok. Zapnite si televízor a z každej reklamy sa dozviete, že máme toľko kompetentných a ochotných ľudí, ktorí chcú vyriešiť všetky naše problémy. Ale ak sa spoľahnem na to, že štát sa postará o môj blahobyt, právo a poriadok, nesmiem sa čudovať, ak sa toto očakávanie skončí sklamaním. Štát, boháči, diktátori, kupliari, sudcovia a iné mocibažné elementy, ktoré ho využívajú vo svoj prospech, majú väčší záujem o vlastné zachovanie než o blaho jednotlivca. Alebo ste už niekedy počuli o nejakom sudcovi, že by sa za chybný rozsudok poškodenému ospravedlnil? Keď vám má štát za niečo vrátiť peniaze, má neuveriteľné more času, ale keď máte zaplatiť vy jemu, tak vehementne šermuje svojimi zákonmi, tak dobre vyrobenými v jeho prospech, že neubehne ani deň-dva vášho meškania a dokope vás rýchlosťou hnačky do vašej banky, kde to aj s mastnými úrokmi a zlomený zaplatíte. Skutočným riešením a jediným pokrokom našej hektickej doby je návrat k sebe samému. Už konečne pochopme, že naše nešťastia, bolesti ako aj radosti a úspechy nie sú výsledkom požehnania či zrady, ktoré na nás dopustil Boh či niekto iný. Sami sme tvorcovia nášho života. Je čas prestať s narkotikami v balení samoklamstiev. Ale to bude musieť najprv zvíťaziť nad týmto dobre zakoreneným systémom. Ako môže niekto prebrať zodpovednosť za šťastné partnerstvo, ak nie je schopný niesť zodpovednosť sám za seba? Ľudia ten model napchali aj do vzťahov a potom sa čudujú, že je pre nich manželstvo bojové pole a nie kurt tenisovej zmiešanej štvorhry, kde na jednej strane stojí navzájom sa rešpektujúci a milujúci sa pár muž-žena a všetky letiace loptičky proti nim sú spoločné problémy, ktoré chcú aj spoločne odvrátiť. Lenže nastáva sklamanie, frustrácia, nedôvera a nakoniec agresia, pretože tu chce vo vzťahu stále jeden nad druhým zvíťaziť. Nie sú to partneri, ale protivníci. Prvý krát mi toto prirovnanie povedala Mislane ešte strašne dávno a ja som ho pochopil až neskôr. Mala pravdu vo veľa veciach, – povedal som a otočil na Soňu. – Vysoký štandard a nárok na „plnohodnotný“ život v tejto spoločnosti vyprovokoval k životu mnohých hemžiacich sa trénerov bojujúcich medzi sebou o to, aby mohli obšťastniť stále viac tých, čo hľadajú pomoc. Sú to tréneri, ktorí vás chcú naučiť, ako sa dá zarobiť čo najviac peňazí alebo ako byť fit a štíhly, atraktívny, žiadaný, pozitívny, zdravý, sebavedomý, úspešný, bohatý či vyrovnaný. Ako nájsť šťastie v láske a v manželstve. Alebo ako sa presadiť voči konkurencii. Vôbec už nehovoriac o celých kŕdľoch trénerov, ktorí nás vtieravo nútia kúpiť si ich výrobok a v nijakom prípade nie výrobok konkurencie. Už ste niekedy počuli trénera, ktorý by vám povedal, že ste ho prešťali a už mu je hanbou pýtať od vás ďalšie školné? Že nie? A prečo asi tak? Lebo z vás všetci žijú a trhajú sa o vás. Ste pole neorané, ste matrica pripravená na cicanie. Budú sa o vás biť do bezvedomia, perie bude lietať, krv striekať, nezastavia sa pred ničím. Budú si medzi sebou zákerne pichať kudly do chrbtov a vymýšľať čoraz rafinovanejšie pasce na váš odchyt, pretože vy ste ich peniaze a postavenie. Pani, už ste niekedy počuli kňaza, ktorý by vám povedal: Teraz ste objavila Boha v sebe. Choďte, vy už cirkev nepotrebujete! – spýtal som sa Sekerky.

Onemela. Pozrel som sa jej bližšie cez oči do duše. Beznádejne tam trieskala do svojej klávesnice života do tlačítka „escape“. „Počkajte ešte, ešte som neskončil, ešte neutekajte, ešte ma neresetujte,“ prosil som ju pohľadom a pokračoval:

– Je to systém, ktorý sa neobáva ničoho tak veľmi, ako ROZHODNUTIA JEDNOTLIVCA. Človeka, ktorý na seba hrdinsky zoberie zodpovednosť za všetko, čo vykoná a ako sa rozhodne. Neklamte sa, nepomôže vám žiadna asociácia Bohov, či trénerov, ale len vy sami. „Sám viem, čo chcem a trénujem schopnosť nachádzať svoje šťastie bez cudzej pomoci. Nedám si o tom nič nahovoriť nič od druhých,“ – tohto sa tento systém obáva najviac. Objaveniu vašej vnútornej sily, pretože potom ho prestanete živiť a pri masovom rozšírení tohto bacilu by mohol začať odumierať a musela by nastať výmena spoločenského zriadenia a to kapitalizmus nechce! Síce sa smeje, že nič lepšie ľudstvo zatiaľ nevyhútalo a ani ten komunizmus sa nechytil, ale jedno viem určite – tento spôsob života nás zabíja a nedáva nám šancu plnohodnotne žiť. Má to tak dokonale vymyslené, že len malé promile silných ľudí nepadá do falošného lievika naviazaností. Začal som v poslednej dobe trošku viacej rozmýšľať nad sebou samým. A nemajú na to vplyv mladí ľudia s fanatickým výrazom v očiach berúci Ježiša Krista do úst učiac ho plávať v hip-hopovom rytme, aby každý deň otvorili ponáhľajúcim sa postavičkám na námestí srdcia. Jem diametrálne menej mäsa, viacej zeleniny a miesto sladkostí si kupujem ovocie. Prečo mám dávať telu jedy, keď môže dostávať lieky? Všetko je zrazu nejaké jednoduchšie a prehľadnejšie. Pozerám sa, čo hádžem do košíka, večer si miesto televízie prečítam nejakú knižku, proste začínam sa pozerať na tento svet inými okuliarmi. Snažím sa byť čo najviac milý k ľuďom okolo seba a pozornejší, ale hlavne im hovorím pravdu do očí, aj keď to bolí. Však to bolí? Ale neľakajte sa, keď moje slová neprijmete. Nejako sa oklamete. Som zdravý egoista. Znie to drzo a nehumánne? Nebojte sa, nikomu vedome neubližujem, ide vždy o citlivé rozhodnutia, ale v prvom rade sledujem svoje šťastie. Kým niečo vyslovím, zamyslím sa, čo to bude. Je to ťažká hra, ale nevzdávam sa. Kontrolujem svoje prejavy, emócie, ale hlavne žijem v prítomnosti. Ale ak ste vy presvedčení, že pravdou sú skostnatené pozostatky výchovy k poslušnému občanovi, teda veríte cíteniu a frázam typu: Všeobecné dobro je dôležitejšie než ziskuchtivosť jednotlivca, tak potom už len jednu dobrú radu vám dám: Nepoľavujte! Vytrvajte! Pretože vždy je lepšie aspoň v niečo veriť, keď už neviete nájsť v sebe odvahu a odhodlať sa na to, aby ste verili sami v seba. A ja sa budem usmievať čoraz viacej – vďaka tým ľuďom navôkol mňa, ktorí mi hrajú to prekrásne divadlo. Ďakujem vám! Vytrvajte, ešte vám nezvoní, ešte vydržíte, ešte môžete – tak schovajte ten vyplazený jazyk! – doejakuloval som.

– Ste ako Fidel Castro. Tiež vydrží hovoriť o ničom aj osem hodín v jednom kuse, – ukázala mi Sekerka mieru svojej vnímavosti.

– Prepáčte, idem za rodičmi, – povedal som, mierne sa uklonil a začal kráčať so strapcom hrozna k mame.

Informace

Originální název: zatím neznámý
Žánr: próza
Rok: 2008
Vydavatel: Hladohlas Publishing
WWW: http://www.hiraxrecords.sk

Vaše Reakce

Výpis pěti nejnovějších reakcí. Celkem reakcí k tomuto článku: 0

SPOKOJÍZDA

spojizda obrázek

SLOUPEK

tamas

Nadřazenost státu podepřeného západním kapitálem měla do sedmdesátých let za následek hluboké změny. Ty byly umožněny jednak vyhlazením velmi malého kapitalistického sektoru během první poloviny dvacátých let v SSSR a mezi lety 1945 až 1948 na nově získaných územích. A dále – a to především – nově vybudovaným mohutným moderním hospodářstvím. Převládající sociální skutečnost staré východní Evropy – rozsáhlé velkostatky stále vlastněné aristokracií a církví a vedle toho ta nejhorší rolnická bída – zmizela beze stopy. Máme před sebou městské společnosti, kde většina lidí, dřívějších rolníků, později průmyslových dělníků, dnes „jen lidí“, žije na obrovských sídlištích postavených všude podle stejných plánů, od Šanghaje až po Prahu a Lublaň. A žije tam dosud, jenomže továrny jsou zavřené a lidé jsou většinou nezaměstnaní nebo důchodci. Pachuť porážky je neklamná.

G. M. Tamás

SUPPORT SONGS

TLAČENKA

web: CrosseR | grafika: wewerca | neřešte autorská práva, vždy uvádějte zdroj!
spodni obrazek